Rozhodla som sa byť neverná

Autor: Radoslava Fillová | 24.4.2017 o 21:49 | (upravené 24.4.2017 o 21:57) Karma článku: 11,07 | Prečítané:  14259x

Ten z vás, kto je presvedčený, že v 21. storočí platí otrepané "náš zákazník, náš pán", zobuďte sa! Vôbec to totiž nemusí byť pravda. Môže sa vám ľahko stať, to, čo sa stalo dnes nám. Tento článok slúži predovšetkým na pobavenie. 

Môže sa vám ľahko stať, že v predajni  stretnete pani, ktorá už výrazom tváre dáva jasne najavo, že ste prišli do obchodu, v ktorom je táto "nešťastná" pani zamestnaná, úplne v nevhodnom čase. Všetci, ktorí sme vernými zákazníkmi a tým aj majiteľmi vernostných BILLA CARD vieme, že menovaná obchodná sieť má otváraciu dobu do 20.00 hod. Moje hodiny ukazujú 19.10 hod a tak som si pomyslela, že máme dostatok času na to, aby sme celé svoje imanie, ktoré máme momentálne v peňaženke minuli. Pri pulte so šunkou sme sa neplánovane zdržali. Čakali sme pri vitríne niekoľko minút, pomyslela som si, že tento obchodný reťazec sa nechváli tým, že ak budete pri pulte čakať dlhšie ako 5 minút, dostanete od nás ako ospravedlnenie ... bla bla bla. To by nebol problém, nikam sme sa neponáhľali, veď pani meter od nás vidí, že tam stojíme, keď si poukladá tovar, určite sa nám bude venovať. A naozaj tak bolo. Prišla za pult so slovami: "Budete niečo chcieť?" Šípila som z nej jemnú nervozitu, ale v okamihu som to zavrhla a hnevala som sa na seba, že som domýšľavá. Na "takú" otázku by mala byť "taká" odpoveď: "Áno, budeme. Prosíme si z tej šunky prémium." Pani: "Koľko?" My: "400 g." Pani: "To vám nedám. Musela by som ďalšiu šunku otvoriť a to už teraz večer neurobím!" Pani nám dala z tej šunky tri kolieska, ktoré jej ostali na tácke. Kým tie tri kolieska šunky vážila a balila, vyrozprávala nám časť svojej náplne práce resp. citujem pani: "Aj tak som tu už nemala byť, mám aj inú robotu, máme predsa nejaké pravidlá a predpisy." Zasmiali sme sa, pretože na nič iné sme sa v tej chvíli nezmohli. Pani utrúsila: "To nie je smiešne!" Ešte sme poznamenali: "My asi nie sme pre vás zaujímaví zákazníci." Pani sa spýtala: "Budete ešte niečo chcieť?" My pohotovo: "Radšej nie."

Odvážené a zabalené tri kolieska šunky nám pani podala takým spôsobom, že jej ten mini balíček padol rovno do vitríny. Pani už bola na šmyku na zákrute, keď videla, že tam ešte stojíme v úžase a došlo jej, že sa asi nevieme dostať k našim trom kolieskam šunky. A tak sa na šmyku vrátila, aby nám dala jasne najavo, že robí pre nás aj to posledné a mini balíček nám šmarila na vrch vitríny. S nechuťou sme ešte nakúpili drobnosti, zaplatili a odišli. Pri dverách do obchodu sme stretli ešte zopár zákazníkov, ktorí s nádejou dobrého nákupu vchádzali do obchodu. Z toho mi vyplynulo, že je ešte stále dostatok času, kým predajňu zatvoria. Po ceste domov sme sa rozhodli , že urobíme gesto. Voči sebe, ale hlavne voči tej (ne)milej pani od šunky. Vrátime vernostnú kartičku, aby sme pani neobťažovali tým, že si v oddelení šunky budeme pýtať šunku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

O župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská.

SVET

Svätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista.


Už ste čítali?