Ako sa slušne zbaviť návštevy

Autor: Radoslava Fillová | 5.10.2015 o 13:02 | Karma článku: 7,51 | Prečítané:  2062x

  Život sa krúti niekedy veľmi zvláštne. Znamenia, ktoré nám neustále ponúka, sú výrazné a je iba na nás, či ich vidíme alebo nie. Ja som sa v živote naučila prijímať tie horšie veci. 

Ako sa slušne zbaviť návštevy...

Určite nechcem poukazovať na negatíva v mojom živote, nemám rada, keď ma niekto ľutuje, necítim sa vtedy dobre. Skôr chcem tým povedať to, že ma nesmierne ľahko posúvajú dopredu. Tých zlých vecí som vo svojom živote nemala veľa. Skôr mám život bez väčších prekážok a možno je to tým, že si niektoré veci až tak nepripúšťam. Ale, keď predsa len príde nejaký životný uzlík, viem, že opäť spravím krok vpred. Trochu som sa zamotala, lebo som nechcela tak celkom písať o sebe. Týmto článkom chcem ľuďom vlastne povedať, že zdanlivo malý problémik môže vyústiť do veľkého problému, keď sa síce rieši, ale nie správne. To som urobila presne aj ja. Tento článok má byť tak trochu návod na povzbudenie k riešeniu problému. Mnoho mesiacov som bojovala s blchami.

Asi všetci poznáte blchy. Je to veľmi drobný hmyz, ktorý len ťažko chytíte a ktorý zanecháva na tele obete nepríjemné štipance. To, že máme doma zrejme blchy som sa dozvedela od našej pani doktorky. Zašla som za ňou s mladším synom s hrôzou v očiach a so strachom na duši, nech sa pozrie, aké má po tele obrovské a zvláštne červené fľaky. Aby sa aj pani doktorka uistila, či je to naozaj blcha, poslala nás na dermatológiu. Tam iná pani doktorka s hnusom v tvári a obyčajnou ceruzkou v ruke, ktorou šťuchala do môjho syna, aby sa ho nemusela dotknúť prstom, uzavrela diagnózu, že je to buď blcha alebo svrab. Po výsluchu o tom, s kým sa stýkame a akú máme domácnosť sme si v lekárni vyzdvihli masť na svrab.

Použila som ju na mojom synovi presne tak, ako bolo odporúčané v návode, spravila som generálny poriadok v izbe, kde spia obe moje deti a mala som dobrý pocit, že štipance zmiznú. Pár dní to ja tak vyzeralo, ale živočíchy a vrátili. Štipancov bolo neustále viac, hmyz napádal po nociach aj môjho staršieho syna. Zašla som do značkovej drogérie, nakúpila som dezinfekčné prostriedky, vyprala som vankúše, paplóny, savom som poumývala celú izbu, postele som postriekala dezinfekčným prostriedkom a unavená, ale spokojná som si sadla večer k telke. Na pár nocí si dali živočíchy spiatočku. Mne to pridalo na dobrej nálade a hrdosti, ako som s nimi vybabrala. Živočíchy však začali pociťovať hlad a tak prišli opäť. Ja som opäť upratala ešte dokonalejšie, než pred tým, oprala som opäť všetko z postele, vankúš, paplón, mimochodom, ledva to stihlo uschnúť, už to bolo opäť v práčke. Dezinfekčné prostriedky som minula a tak hybaj, opäť na veľký nákup do drogérie. Postriekala som všetko, čo som mala na dosah a opäť sa dostavil dobrý pocit, z dobre vykonanej práce. V tom, ako presvedčiť samú seba, že je všetko v najlepšom poriadku som naozaj dobrá.

V poriadku to ale nebolo. Štipance boli neustále nové a nové. Začala som dezinfekčné prostriedky používať v každodennom intervale. Som si istá, že keby drogéria, v ktorej som nakupovala, robila vyhodnotenie nákupov výrobku, ktorý som kupovala na zlikvidovanie návštevníkov, vyhrám v celom okrese a možno aj v kraji.  Dnes, keď sa pozriem dozadu, trvalo to asi tak 13, možno 14 mesiacov. Z drogérie mi neustále chodia ponuky na zľavy na nákup za vernosť. A to hovorí za všetko. Ale vrátim sa ešte do obdobia vojny „ja verzus živočíchy“. Ako týždne, mesiace plynuli, bojovanie som považovala už za rutinu, za niečo, čo je súčasťou môjho života. Postupne sme z izby vyhodili koberec, neskôr jednu posteľ a o pár týždňov aj druhú. Deti spávali, akoby boli na stanovačke. Dnes má ich izba toľko miesta, že v nej môžeme zariadiť aj telocvičňu. Ale ani odstránenie nábytku nepomohlo.

Štipance sa ukázali znovu. Keď mi niektorý zo synov povedal, že má opäť nové štipance, už mi z toho natoľko šiblo, že som im povedala, aby mi to už radšej nehovorili. Chcela som veriť svojmu presvedčeniu, že keď som minula stovky euro na dezinfekčné prostriedky, že keď sme vyhodili koberec, postele, že štipance jednoducho nemôžu mať. Vyhodením druhej postele naozaj na niekoľko dní zmizli ktovie kam. Dokonca obdobie „bez štipancov“ bolo dlhšie než inokedy. Víťazoslávne som doma vyhlásila koniec blchám. Krátko na to sme maľovali obývačku. V detskej izbe bolo miesta koľko sme chceli, a tak sme tam dočasne dali nábytok z obývačky. Obrovská chyba!!! Po domaľovaní a zariadení obývačky, som začala mať po tele veľké červené a neznesiteľne svrbivé štipance. Živočíchy sa presťahovali spolu s gaučom do obývačky.

Nedá mi nespomenúť, že sme si obývačku zariadili krásnym novým kobercom. A tak chtiac- nechtiac som začala dezinfikovať aj v obývačke a preventívne aj v spálni. Neustále som mala v hlave ten odporný hmyz, na tele štipance, ktoré naozaj príšerne svrbia a popri tom som žila svoj život tak, aby si nikto nič nevšimol. Veď keby sa náhodou niekto toto o nás dozvedel, asi by hovoril nepekné veci. Ostatný víkend, ktorý sa skončil pred dvoma dňami, som oznámila mojej rodine, že v pondelok zavolám firmu, ktorá nám pomôže. A tak tu teraz sedím a čakám na niekoho z objednanej firmy a píšem tento smutnoveselý príbeh. Nebojte sa, my nie sme špinďúri, doma máme čisto, upratujem vždy, keď je to možné. Ste na tom podobne?

Jáj, takmer som zabudla na dôležitú informáciu. Nie sú to blchy, ale ploštice. Po dlhých mesiacoch sme jednu videli na vlastné oči. Ten prostriedok, ktorý som kupovala, nelikviduje larvy, iba dospelé jedince. Larvy rýchlo dorastajú, preto sú ploštice našimi nájomníkmi. Ale dnes bude všetkému koniec. Možno ešte napíšem pokračovanie. Na začiatku som spomínala znamenia v živote. Mne táto skúsenosť priniesla opäť väčšiu pokoru k životu, lebo i keď takýto hmyz je malý, ale v boji s človekom víťazí. Ja som sa na vyše roka stala otrokom ploštíc, ktoré so mnou robili presne to, čo chceli. A naučila som sa ešte niečo. Ale to si nechám pre seba, alebo pre svojich najbližších, lebo je to príliš osobné.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?